Stala sa mi zaujímavá udalosť. Náš franšízant si dovolil rozposlať e-mailom ponuku konkurenčným maklérom, aby ho v prípade nespokojnosti kontaktovali a popremýšľali o zmene realitnej kancelárie.
Následne na to mi prišlo niekoľko sťažností na nemorálne a neetické konanie nášho vedúceho kancelárie. Preto mi to nedalo a musel som nevyvolať diskusiu a zamyslieť sa nad týmto problémom.
Čo je a nie je etické v realitách? Stretol som sa s názorom, že nie je etické a morálne ponúknuť realitnému maklérovi prácu v inej realitnej kancelárii.
Pokúsil som sa zamyslieť, prečo mi e-mail zo strany rozčarovaných kancelárií vlastne prišiel. Moje zistenie je viacej ako závažné. Nadobudol som pocit, že riaditelia kancelárií považujú svojich maklérov za svoje vlastníctvo.
Môže byť malér dnes, v 21 storočí, vlastníctvom svojho šéfa? Veď maklér v kancelárii ani nie je zamestnancom ale živnostníkom, ktorý na spôsob mandátnej zmluvy zastupuje predmetnú kanceláriu. Ak mám vlastnícky vzťah k maklérom, nie je to rovnaké ako keď otrokár vlastnil otrokov alebo pán nevoľníkov. Ale pozor medzi otrokármi boli dobrí aj zlí. Boli takí, ktorí sa o svojich otrokov starali a dávali im viac ako len stravu. A boli aj takí, pre ktorých nebol otrok viac ako vec alebo zviera. Ale nič nemení fakt, či boli dobrí alebo zlí, že to boli stále otrokári. To znamená, že rozdiel medzi otrokárom a zamestnávateľom nie v tom, či je alebo nie je dobrý a milý, či dáva k práci stravu, vzdelanie alebo dokonca aj peniaze. Ale asi v tom, či pracujúci boli a sú chápaní ako ľudia alebo ako veci. To znamená, mali by sme sa viacej zamyslieť nad tým aký je rozdiel medzi vecou a človekom. Myslím si, že dnes nám to je viac ako jasné. Základom je, že človek má, na rozdiel od veci, práva. A jedným zo základných práv každého z nás je sloboda.
Stále sa zamýšľam prečo je taká veľká fluktuácia v realitách. Prečo si tak veľa realitných maklérov chce otvoriť svoju kanceláriu. Možno je to viac ako jednoduché. Kto by chcel byť nevoľníkom? To, že ľudia z kancelárií odchádzajú predsa nie je chybou makléra alebo konkurenčnej kancelárie ale neschopnosťou riaditeľa (otrokára) si ho udržať. Bohužiaľ práve odchádzajúci makléri väčšinou zakladajú realitné kancelárie podľa modelu, v ktorom boli vychovaní. Tak ako deti svojich rodičov opakujú rovnaké chyby. Sme všetci v začarovanom opakujúcom sa kruhu, z ktorého nevedie jednoduchá cesta von.
Aké to má následky? Tak to už je na osobitné zamyslenie.